mercredi 24 janvier 2018

Quand la richesse vole la liberté de ceux qui cherchent la paix




A quoi ça sert d'être riche, si des enfants meurent à cause de la faim? Nous vivons tous pour mourir, et à notre départ, rien de ce que nous possédons ne pourra nous sauver de ce fléau aveugle.

La richesse, n'est-elle pas, dans ce monde qui surbonne les débonnaires, le résultat de l'égoïsme? Sinon, pourquoi y a-t-il tant de pauvres qui végètent même dans les pays où demeurent des suiffards?

A quoi ça sert d'être riche en étant en même temps esclave de ses biens? J'ai trouvé parce que d'autres ont partagé et ma fierté, luctueuse fierté, est ce sentiment qui me dit que je suis supérieur aux autres. Quel orgueil!

Je suis riche. Le monde me connait, mais je ne suis pas libre, je ne suis pas en sécurité, j'ai peur, j'ai mal, je souffre, et bientôt, je vais mourir. Ma richesse m'a rendu méchant au point d'être entouré par des gens armés. Pourquoi eux? Pourquoi pas mes frères, mes soeurs, maman ou papa, ou encore mes amis? Pourquoi sont-ils loin de moi? Pourquoi ne puis-je pas compter sur la protection divine si ma richesse est une bénédiction?

Parce que je suis riche, je suis devenu un corrompu. Le sexe, les femmes, les crimes, la drogue, le pouvoir, le détournement des fonds, les accusations, tout est dans mon armoire. Quelque soit le vêtement porté, j'attire les critiques. Le pire, c'est que je déteste tous ceux qui voudraient me libérer de cette malédiction.

Ô ma richesse! Que de peines et de chagrins tu as semé dans mon coeur. Seule la mort peut me rendre tel que j'étais en venant au monde. Au moins,  je serais fier de toi, si la mort était mon associé. Dommage, elle est l'unique ennemie que je n'arrive pas à défier.

Mes ennemis sont nombreux, aucun d'eux ne veut de mes biens. Ils veulent que je te laisse, que je ne suis plus ton maître, que je ne suis plus là pour t'admirer, te protéger, te partager à qui je veux.

Qu'il est difficile de connaître mes vrais amis! Ils sont toujours là pour moi, mais ils ont peur de moi; de ma colère, de mon désaccord, de ma folie.

Je vois des sourires et je n'ose pas penser à l'expression d'une amitié sincère. J'aperçois beaucoup de femmes qui foisonnent dans ma cour paradisiaque et j'ai peur de parler d'amour. D'amour ou d'intérêt.

Ici, il n'y a personne pour me faire entendre raison. Mes désirs sont des ordres: j'aimerais que cet homme soit mort ce soir, cette femme serait adorable sur mon lit. Je m'en fous de la morale, de ce Dieu qui habite là-haut, de tous ceux qui meurent à cause de moi, à cause de ma soif de richesse.

Pourquoi, madame richesse, tu te tais et me laisses ce temps pour gaspiller ma sagesse et ma jeunesse, détruire mon âme, souiller mon corps et déguelasser ma personnalité?

Je te parle, richesse, réponds-moi car tu tiens si longtemps ma liberté. Je veux être libre, j'ai besoin de l'air, il me faut la paix.

Jérôme Dorsonne Emerson

Reyalite peyi m



Chak segonn, chak aksyon, chak pawòl konsidere kou materyo pou ekri listwa, listwa ak yon kreyon ki pa gen gòm, yon machin ki pa ka fè bak, e ki se reflè reyalite chak grenn moun k ap viv sou latè.

Reyalite chak moun k ap viv se pase marande ak prezan adisyone ak achannman pou
konstwi fiti. Ou ka plede makiye reyalite w pou fè lòt moun wè w sou yon lòt ang, men lannwit p ap padone w, zòrye gen pou kesyone w jis pou venn tèt ou mande eklate. Ou ka bay gwo lajan pou anpeche yo kondane anba men mouche avoka men jamè ou p ap tanmen sove anba konsyans ou ki se sèl jij ki pa nan patipri.

Ou ka bouke sere makoukou a, men sa p ap anpeche li kriye anba menas plim poul. Ou ka pran bèl chapo chè pou kouvri vizaj lawont men sa pa p anpeche l toujou rele lawont. Ou ka plede bay lajenès zannana pou sizann men lè pou revèy la eklate an pa gen anyen k ap ka
anpeche l.


Peyi mwen se moso tè zansèt mwen yo te mouri kite pou mwen ak tout moso listwa ki te koumanse trase. Kreyon kit e ekri listwa sa va swiv chak jenerasyon atravè zèv yo nan byen kou nan mal. Mès nou, defo nou, kalite nou, zak patriyotik nou elatriye, pyè zansèt nou yo te poze yo malgre difikilte ki te ka genyen te fè nou jwi dwa grandèt nou. Nou pa fèt ak chèn nan pye, nou gen libète pou n di e ale kote nou vle. Malerezman, dwa sa yo fè n lage kò nou nan plis vagabondaj olye nou tire bon kote nan lit ki te mennen pou n sa n ye jodi a.

Nou pito itilize libète n pou n chifonnen tout bèl paj listwa ki te ekri deja, retouye zansèt nou yo. Se pou dekri reyalite sa, jèn elèv lekòl sa yo te mete tèt ansanm pou reflechi sou pwoblèm sosyete yo ap konfwonte, e pwofite ajoute kèk grenn mo sou papye listwa. Yo va sèvi tankourigwaz nan do jeneral san konsyans ak parès pou deklannche chanjman nan peyi D Ayiti, peyi
nou tout.

Se pou chak moun ki va pran yon ti tan pou li tèks sa yo ki pentire reyalite ayisyen va
sonje bèl eksplwa zansèt nou yo te fè nan konbat pou libète. Se pou yo ede nou soti nan sa nouye jodi a e kontribye nan jan nou ta dwe ye demen.

Entwodiksyon

Luberisse Katicha
Powèt, ekriven
Koreksyon La RELÈVE

Vant siyati REYALITE PEYI M ki se yon rekèy powèm 10 elèv nan klas Filo kay Rogeste ekri ap siyen dimanch 28 janvye 2018 nan lokal Lekòl Joly Garden de Maya apati 3:00 nan apremidi. Pou plis enfòmasyon, rele oswa ekri nan 3639-6642.

samedi 20 janvier 2018

M REPRAN LAPAWÒL


----------------------------------------
Anpil fwa, pa bò isit yo prezante edikasyon kòm pi gwo zouti, pi bon chemen liberasyon total kapital pou yon moun evolye. Sa ta vle di tou, lè yon moun edike moun sa gen plis chans, plis posibilite pou reyalize gwo bagay nan sosyete a. Moun sa gen plis chans pou jwenn travay nan bwat leta kou prive, sann pa bliye li ka kreye pwòp antrepriz pèsonèl pa l. Kididonk edikasyon se ta dwe pi bon chimen yon moun ta dwe pran si l ta vle reyalize tout rèv nan lavi l...

Men alaverite ann eseye fè yon kout je sou edikasyon nou genyen bò isit la.

Pa bò isit nou gen yon sistèm edikatif k ap fin depafini chak jou pi plis kote soti nan liv n ap sèvi rive jis nan atmosfè lekòl ak espas pou n aprann yo pa apwopriye ak reyalite n ap viv chak jou yo. Pwofesè yo pa vrèman jwenn yon bon tretman ki lakoz yo neglije anpil fwa ak angajman epi misyon yo genyen yo. Nan yon sistèm kote elèv ap chita sou wòch, sou chouk bwa, sou grenn blòk, sou planch kokoye kisa nou te ka atann de plis, ke yon edikasyon " de merde ".



Nou vin konprann pafwa sa yo toujou di yo se pa sa ki toujou fèt anreyalite. Pa bò isit n ap asiste ak tout sa ki kontrè ak sa gran filozòf, gran savan yo konn di, pa ekzanp gran savan yo di : Edikasyon se zam ki pi pisan ki ka sove lemond, men okontrè pa bò isit nou wè etidyan ki gen zam edikatif la nan men yo ap kouri kite inivèsite pou ale Chili ak Brezil. Fò n di tou nou konstate anpil jèn ki pa gen okenn rapò ak edikasyon oubyen ki pa t menm arive chire yon Timalis se yo nou wè k ap byen vire tout kote, swa yo gen biznis, swa yo nan politik oubyen y ap evolye nan yon sektè kèlkonk. Nou fin arive pa konstate gen yon gwo batay k ap fèt jounen jodi a kont moun ki konn li yo. Politisyen dwategòch ak anpil sektè kowonpi nan lavi nasyonal la melanji ak kèk boujwa payas kanpe drèt pou toupizi entèlektyèl yo pi plis pou yo pa anyen paske yo pretann moun ki konn li yo ka klere je sa k pa konn li yo ki ka debouche sou yon veritab revolisyon.

Poukisa w kwè yon Politisyen toujou gen vennmil chimè dèyè do l, olye pou l ta genyen venmil konesè pou ta ka konseye l, se menm batay la k ap kontinye.

Poukisa w kwè pou bon plezi, nèg yo fèmen tout antite nan inivèsite leta a kote jèn ap panse sou pwoblèm reyèl sosyete a.

Poukisa w kwè gen plis pase 5,000 pwofesè lise ak lekòl nasyonal k ap travay depi plis pase 5 lane ki pa janm touche (nome) pèsòn pa di anyen, e s ak touche yo menm, s on ti kaka aran ki pa ka rezoud okenn pwoblèm.

Yo toujou di lajenès se avni yon peyi, men poukisa depi apre 6 lane jèn yo ap kouri kite peyi a pa gen kenn otorite, kenn moun ki pou kesyone sa epi pou pote solisyon pou jèn yo jwenn travay e pou yo rete nan bèl ti Ayiti Toma yo a. Se menm travay demounizasyon an k ap kontinye.

Se kounye a m bay zanmi m nan ki te di m si l te konnen l pa t janm ale lekòl la rezon ! Li ta pran tout kòb lekòl depi lè l te nan " KINDER " rive jouk nan " FILO " pou l te fè biznis lè konsa li t ap gwo biznisman. Paske apre 16 an etid klasik plis 4 an inivèsite li toujou stil sou kont moun, malgre tout kapasite l genyen li toujou nan chomaj.

Kesyon n ap poze, èske pa bò isit ledikasyon se pi gwo, pi bon chemen pou yon moun reyisi lavi l tout bon vre ?

JEAN-BAPTISTE GUTEN RACHAD
BOUKMAN II
Ekriven, powèt...

Comment arrêter le virus?

A lire très interressant: ON ARRETE PAS LE VIRUS AVEC LA PANIQUE, MAIS AVEC L'INTELLIGENCE ! Je viens de faire la traduction du te...